autor: Tibi Láska Moravčík

Život sa vyvíja od menších, jednoduchších štruktúr k zložitejším.
Pozrime sa zjednodušene na proces evolúcie:
Atómy vytvárajú molekulárne štruktúry. Molekuly tvoria baktérie, vírusy a mitochondrie. Tie sa vyvíjajú na jednobunkové organizmy, ktoré vytvárajú mnohobunkové organizmy, a niektoré z nich nakoniec tvoria spoločenstvá.

.

Čo poháňa vývoj života?

Šanca na prežitie rastie s úrovňou spolupráce a veľkosťou skupiny.
Preto jednotlivé štruktúry života zvyšujú úroveň spolupráce a vytvárajú väčšie skupiny.
A tak jednobunkové organizmy začali stále užšie a užšie spolupracovať, až od istej úrovne vytvorili mnohobunkové organizmy. Tie tiež začali spolupracovať, až vytvorili sociálne spoločenstvá (mraveniská, úle, svorky, tlupy atď.).
Ľudia tiež nasledovali tento trend a státisíce rokov žili v kmeňoch o veľkosti 20–150 členov. Potom zlučovanie ľudí prešlo do ďalšej fázy: spoločenstvá rástli a my sme vytvorili väčšie a komplexnejšie spoločenské formy – mestá, štáty a ríše.

Vo vnútri spoločenstva zväčša prevláda spolupráca, kým smerom von – k ostatným spoločenstvám – narastá súperenie a konkurencia. Aj keď vzťahy medzi bunkami spoločenstva, ako aj voči ostatným spoločenstvám, často obsahujú istú úroveň spolupráce aj konkurencie.

.

Aký je ďalší evolučný krok?

Podľa tohto evolučného trendu by ďalším krokom človeka mohla byť vyššia úroveň spolupráce na vyššej spoločenskej úrovni.
A čo je po štátoch a impériách vyššou úrovňou?
Je ňou globálna kolektívna inteligencia ľudstva.
Doslova nový živý organizmus: neurálna sieť ľudstva, v ktorej jednotlivci fungujú podobne ako bunky v našich telách.
V globálnom ľudstve už nebudeme viac mrhať našou energiou na konkurenciu, ale synergicky využijeme svoj potenciál na zvládanie nových výziev (ako sú napríklad environmentálne krízy, ľudská imunita, klesajúca genetická odolnosť atď.).

.

Nová forma súťaženia

Aspekt konkurencie z našich vnútrospoločenských vzťahov nezmizne, ale zmení sa jej cieľ.
Namiesto súťaženia o dominanciu a vzájomné vykorisťovanie budú ľudia súťažiť o zmysluplný príspevok globálnemu ľudstvu. Tento princíp môžeme pozorovať v tradičných kmeňoch, kde sa členovia snažili byť čo najužitočnejší pre skupinu.

Výzvy pred nami

Ľudstvo dnes čelí zrejme svojej najväčšej výzve: prechodu na túto novú úroveň.

Úspech si vyžaduje:

1. Schopnosť vnímať sa z vyššej perspektívy.
   Uvedomiť si, že sme viac než len jednotlivci. Sme súčasťou vyšších celkov: rodín, kmeňov, národov, globálneho ľudstva, Gaie (Zeme) a celého vesmíru.V novej globálnej štruktúre nebudeme tak veľmi vystresovaní alebo sa báť zotročenia inými ľuďmi či toho, čo sa stane, keď budeme slabí, chorí alebo starí.
   Globálna kolektívna inteligencia ľudstva umožní rozvinutie a využitie potenciálu všetkých svojich členov.
   Tento nový zmysel existencie bude výborným liekom na moderné mentálne a emočné problémy, ako je napríklad depresia.
2. Otvorenie sa.
   Uzavretie nás oddeľuje od jednoty; otváraním sa spájame so svojim okolím.
   „Rozdeľ a panuj.“ Doteraz nás rozdeľovali, aby nás mohli ovládať.Dnes sa začíname otvárať. Je dobré si otvoriť strachom a stresom stiahnuté telá, čo má vplyv na naše mysle a srdcia.V dávnych dobách ľudia verili, že v stiahnutom, uzavretom tele žije stlačený a slabý duch. Keď rozšírime a otvoríme svoje telá, Duch má priestor a naberá na sile. Ego nemôže viac ovládať a potláčať silného Ducha; myseľ pomáha sledovať ciele Ducha.
3. Synergickú komunikáciu.
   Nová paradigma vyžaduje nový spôsob komunikácie. Namiesto individuálneho prístupu začíname synergicky komunikovať a spájať svoj potenciál. Kolektívna inteligencia vytvára oveľa komplexnejšie riešenia.
   Internet je úžasný nástroj, umožňujúci nové typy komunikácie. Avšak v blízkej budúcnosti vyvinieme ďalšie informačné technológie synergickej komunikácie. Umelá inteligencia nám pri spájaní našich potenciálov môže byť veľmi nápomocná.

.

S úctou a láskou

Počas posledného storočia sme sa snažili vytvoriť spoločnosť uprednostňujúcu spoluprácu pred konkurenčným bojom, ale nefungovalo to podľa očakávaní.
Prečo?
Pretože „komunistické systémy“ nás nútili spolupracovať! Nespolupracovali sme preto, že by sme to chceli z hĺbky srdca; spolupracovali sme, pretože sme museli. Tí, ktorí spolupracovať nechceli, boli trestaní. To vytvorilo falošnú morálku a antagonistickú silu, takže systém musel padnúť.

Systémy nás nerešpektovali. Nerešpektovali našu individualitu. Snažili sa nás unifikovať.
Individualita je naším darom. Rešpektovaná individualita nám umožňuje prispieť viac globálnemu ľudstvu a je aspektom zvyšujúcim náš tvorivý potenciál.

Ľudia konajú zo strachu alebo lásky. Strach nás uzatvára a oddeľuje. Potrebujeme byť otvorení na splynutie. Len ak konáme z pohnútok lásky, môžeme plne rozvinúť svoj potenciál.

Sloboda

Musíme mať možnosť nepripojiť sa k nášmu globálnemu kmeňu. Tí, ktorí nechcú byť súčasťou kruhu globálnej inteligencie, môžu žiť slobodne mimo. Avšak, pochopiteľne, nebudú s nimi zdieľané výhody synergickej spolupráce!
Toto je veľmi podobné tradičnému kmeňu, kde každý mohol kmeň opustiť. Avšak bez kmeňa by bol život oveľa ťažší.

Ľudia teda môžu žiť mimo globálneho kruhu synergickej spolupráce v starej konkurenčnej spoločnosti (kde ľudia žijú v neustálom boji o dominanciu a vykorisťovanie). Náš globálny synergický kmeň bude s ľuďmi mimo kruhu v konkurenčnom vzťahu a bude nás chrániť pred útokom zvonku.

Ako sa to môže stať?

Nový kruh spolupráce nemusí vzniknúť na jednom mieste. Môžeme zostať tam, kde žijeme, a vytvárať nové spojenia spolupráce v rámci existujúcej konkurenčnej spoločnosti. Tým vzniká vnútorný kruh, kde sa k sebe správame a žijeme v Jednote. Vo vonkajšom svete môžeme udržiavať vzťahy také, aké sú. Tieto dva typy spoločností budú paralelne koexistovať.
Ako sa ľudia prebúdzajú a otvárajú, viac jednotlivcov sa rozhodne žiť ako súčasť globálneho ľudstva. Ľudia budú mať možnosť zostať v strese, strachu a depresii ako izolované bytosti v neustálej súťaži alebo prejsť do efektívnejšieho láskyplného systému spolupatričnosti a jednoty.
Postupom času sa tí, ktorí zostanú v starom sociopatickom systéme, stanú nepodstatnou menšinou – skôr teoretickou možnosťou.

.

Princípy

1. Mám/e právo nekonať.
   Nemôžeme byť nútení konať podľa predstáv iných ľudí.
2. Mám/e právo konať podľa svojho presvedčenia a svedomia, pokiaľ tým fyzicky neubližujeme inému.
3. Mám/e právo rozhodovať, ako žijeme.
   Mám/e právo, ako aj zodpovednosť, priamo spolurozhodovať, ako žijem/e; a to na úrovni jednotlivca, ako aj na úrovni skupín, ktorých som/sme členom.
4. Mám/e právo žiť podľa princípu subsidiarity.
   Nižšia organizačná úroveň má vyššiu právomoc.
   Každá vyššia spoločenská štruktúra môže vykonávať len tie úlohy, ktoré nie je možné inak spraviť na nižšej úrovni.
   (Tolerantná, zdola budovaná samosprávna demokracia – nie „diktatúra väčšiny“!)
5. Mám/e právo bezpodmienečne žiť na povrchu planéty.
   Máme právo na slobodnú Zem. Nik nemôže vlastniť Matku Zem, iba mať užívacie právo na Zem, ktorú je schopný užívať a obhospodarovať.

Voľba je na nás

Môžeme vedome prijať plán Vis Major a urobiť ďalší evolučný krok.
Alebo môžeme pokračovať v boji o vzájomnú nadvládu a vykorisťovanie. Musíme si však byť vedomí, že s našou súčasnou úrovňou deštruktívnych technológií, ako sú jadrové zbrane, je len otázkou času, kedy sa zničíme.
Život bude pokračovať aj bez nás a pokúsi sa o to znova. Rozhodnutie je na nás…

Pokračovanie… Synergetická komunikácia