Spôsob, akým komunikujeme, určuje spôsob, akým žijeme.
Bez zaváhania môžeme jazyk, písmo, kníhtlač, telegraf, rádio či internet považovať za najprelomovejšie ľudské vynálezy.
V dávnych kmeňoch a klanoch ľudia rozhodovali spoločne v kruhoch. Nápady sa vyvíjali v špirálach, využívajúc potenciál všetkých účastníkov. Kruh bol prirodzenou metódou rozhodovania v menších skupinách.
Avšak s rastom spoločností sa obmedzenia kruhu stali zjavnými. S väčším počtom ľudí sa čakacia doba na slovo predĺžila, čím sa tok informácií spomalil, až sa tento spôsob stal nepraktickým.
To dalo vzniknúť hierarchii.
Cena?
Strata slobody a obmedzenie komunikácie zdola nahor. Väčšina informácií prúdila zhora nadol vo forme príkazov, pričom potenciál základu pyramídy (pasívnych príjemcov) zostal nevyužitý.
Internet však spôsobil revolúciu v dynamike komunikácie. Spracováva obrovské množstvo informácií efektívne a umožňuje miliónom ľudí zdieľať návrhy a komunikovať v reálnom čase bez fyzických stretnutí. Otvára dvere:
Po kruhu a hierarchii prichádza nový model: neurónová sieť.
Náhľad zhora zobrazuje prieniky spoločných informácií. Biele oblasti označujú univerzálnu zhodu, zatiaľ čo žlté, fialové a azúrové poukazujú na čiastočné prieniky. Náhľad zboku znázorňuje usporiadanie informácií. Človek môže začať podstatou a potom sa vnárať do problematiky podľa svojho záujmu.
Tento prístup zásadne mení spôsob, akým rozvíjame a zdieľame myšlienky, učíme sa a riadime informačný tok.
Príklad:
Namiesto čítania tisícok kníh od rôznych učiteľov jogy s prekrývajúcim sa obsahom by sme si najprv naštudovali všeobecne platné základné princípy. A potom, na základe nášho záujmu, by sme preskúmavali širšie opisy, rôzne metodiky, konkrétne cvičenia či prepojenia s inými aspektmi.
Tento spôsob urýchľuje učenie, umožňuje chápať podstatu tém v širšom kontexte a pomáha vytvárať pravdivejšie, holistické pochopenie sveta. Je to významný skok od dnešného fragmentovaného a úzko špecializovaného pohľadu.
Chcel by som sa s vami podeliť o svoju prvú skúsenosť so synergetickou komunikáciou. Bolo to počas Occupy London. Jednu sobotu sa pred Katedrálou svätého Pavla konalo sympózium na tému „Priama demokracia“. Asi 300–400 ľudí sedelo na schodoch. Rečník povedal:
„Máme tu odborníkov, ktorí vám môžu hodiny prednášať. Ale vy by ste stále boli iba pasívni poslucháči. Pravá priama demokracia je však o tom, že vy aktívne vstupujete do správy svojej spoločnosti. Zdieľajte svoje nápady, rozhodujte a formujte, ako chcete žiť.
Prosím, vytvorte malé kruhy asi po siedmich ľuďoch, diskutujte nápady, rozvíjajte ich vo svojom kruhu a vyberte delegáta, ktorý ich prednesie celej skupine.“
Náš kruh mal len jeden nápad—môj—ale bolo jedno. Lebo na rozdiel od hierarchických štruktúr nešlo o presadenie seba prostredníctvom myšlienok. Úprimne sme spoločne tvorili najlepšie myšlienky. Po predstavení môjho nápadu mi ľudia z nášho kruhu kládli inšpiratívne otázky na aspekty (o ktorých som predtým ani len nerozmýšľal), ktoré pomohli myšlienku doladiť a rozvinúť. Taktiež ľudia prichádzali s cennými návrhmi, ktoré koncept výrazne zlepšili. Naším cieľom bolo spísať stručný výstup, ktorý sme mohli zdieľať s ostatnými.
Proces sa opakoval, keď kruhy zdieľali svoje koncepty pre celú skupinu (300–400 ľudí). Takto sme po špirále otázkami, ako aj priamymi návrhmi, rozvíjali desiatky úžasných myšlienok.
Mimochodom, môj pôvodný koncept sa rozvinul do niečoho oveľa väčšieho, než som si dokázal predstaviť.
Neboli sme len skupina ľudí – bolo to niečo viac. Vytvorili sme novú formu života, úžasný nový organizmus, ktorý mal Ducha!
Energia medzi nami sa zosynchronizovala a vládla tam silná tvorivá atmosféra. Moje ego už nebolo také dôležité. Skupinová entita bola nadradená jednotlivcovi, čo bolo nesmierne oslobodzujúce. Cítil som nový, krásny zmysel existencie a bol som nepredstaviteľne šťastný…
Stojíme na prahu novej éry a evolučného kroku. Bude to zrejme prvý evolučný krok, ktorý urobíme vedome. Vytvoríme novú formu života, nový živý organizmus:
Doteraz sme žili v lokálnych skupinách – kmeňoch, klanoch či rodoch, kde spočiatku prevažovala spolupráca. No ako sa spoločnosť zväčšovala, začalo dominovať súťaženie a snaha ovládnuť či zotročiť jeden druhého.
V prírodných vzťahoch je vždy prítomná určitá miera súťaže aj spolupráce. Podstatné je ktorý aspekt prevláda, ich vzájomný vzťah a zameranie týchto síl.
Na rozdiel od dnešného sociopatického systému, v globálnej kolektívnej inteligencii ľudstva bude prevažovať spolupráca.
A mení sa aj cieľ súťaže: ľudia nebudú súťažiť o vzájomnú nadvládu, ale o to, kto bude pre spoločný nový organizmus užitočnejší. Veď, ako vieme, telo podporuje užitočné a potrebné orgány, zatiaľ čo nepotrebné zakrnievajú a škodlivých sa zbavuje.
Naše egá sa môžu brániť zlúčeniu, pretože sa obávajú svojho zániku – straty individuality. Tento proces však ego nevymaže, naopak – obohatí ho a umožní mu expandovať do novej dimenzie, kde bude môcť tvoriť nový kolektívny rozmer.
Rozvíjaním racionálneho myslenia sme posilnili svoje egá. Ego nás však uzatvára a oddeľuje od ostatných a od Jednoty, čo je pravdepodobne hlavnou príčinou dnešnej epidémie mentálnych a emocionálnych ťažkostí. Neustály boj o kontrolu a dominanciu nad ostatnými spôsobuje strach a stres.
Povrchný dôvod našej existencie, definovaný egom zameraným na potešenie a zážitky, nás nerobí šťastnými. Chýbajúci vyšší transcendentný dôvod našej existencie nás napĺňa prázdnotou a spôsobuje depresie.
Na druhej strane, pocit užitočnosti a prospechu pre väčšie sociálne celky nás napĺňa pocitom šťastia.